Pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia, ktorý bol 10. októbra, sme sa so žiakmi 4. a 5. ročníka venovali téme, ktorá je rovnako dôležitá ako starostlivosť o naše telo.
Spoločne sme sa rozprávali o tom, že každý deň prežívame množstvo rôznych emócií. Zamýšľali sme sa nad tým, čo v nás jednotlivé emócie vyvoláva a ako sa s nimi dokážeme vyrovnávať a hlavne vedieť o nich rozprávať.
Jednou z aktivít bol batoh plný problémov. Na prázdny batoh sme postupne pripínali štítky s rôznymi problémami a starosťami, ktoré môžu človeka trápiť. S každým problémom pribudla do batoha aj kniha. Postupne sme tak mohli vidieť, ako sa batoh stáva čoraz ťažším. Rovnako aj naše starosti môžu byť čoraz ťažšie, ak ich v sebe dlhodobo nosíme a nerozprávame o nich. Deti si tak mohli názorne predstaviť, čo sa môže diať s našou mysľou a dušou, keď svoje problémy riešime sami. Preto požiadať o pomoc nie je prejav slabosti ani hanba. Ak nás niečo trápi, môžeme sa zdôveriť rodičom, starým rodičom, kamarátovi či kamarátke alebo dospelému, ktorému dôverujeme.
Následne sme sa zamysleli nad tým, čo nám počas bežných dní dodáva energiu a robí nám radosť, ale aj nad tým, čo nás naopak unavuje a energiu nám odoberá. Svoje nápady žiaci zapisovali na tabuľu.
A potom prišla trochu veselšia časť – tri želania. Každý mal porozmýšľať nad tromi vecami, ktoré by si veľmi želal, aby sa mu splnili a ktoré by mu priniesli radosť a pozitívnu energiu. Objavili sa želania ako mobil, počítačová hra či bicykel, ale aj také, ktoré ukázali, že deti vnímajú hodnotu vzťahov, napríklad kamarátstvo na celý život či želanie, aby boli ich rodičia šťastní.
Na záver sme sa na chvíľu zastavili a každý žiak dostal priestor pozrieť sa sám do svojho vnútra. Svoje aktuálne pocity mali opísať alebo nakresliť. Ako sa dnes cíti moja duša? Zobudil som sa ráno plný energie a dobrej nálady? Som pokojný, šťastný, nervózny alebo možno trochu smutný?
Aj táto jednoduchá aktivita nám pripomenula, že každý deň môže byť naša duša v inom rozpoložení a všetky naše pocity sú dôležité.
Veríme, že si naši žiaci odniesli nielen nové poznatky, ale najmä dôležité posolstvo, a to, že o duševné zdravie je potrebné sa starať rovnako ako o zdravie fyzické a že rozhovor dokáže náš „batoh starostí“ výrazne odľahčiť.
A my dospelí by sme nemali zabúdať na to najdôležitejšie – počúvať, všímať si a byť tu pre deti vtedy, keď nás potrebujú. Niekedy totiž stačí obyčajná otázka: „Ako sa dnes cítiš?“ a ochotné ucho, ktoré naozaj bude počúvať.
Autor článku: Mgr. Slavomíra Lukáčová
Autor fotografií: Mgr. Miroslav Bujňák