„Život sa začal prebudením a milovaním tváre mojej matky.“
George Eliot
Vždy keď sa dívam do hĺbok času, vnímam množstvo svetiel, množstvo paralel, ktoré usporadúvajú moju minulosť, odkrývajú moju budúcnosť a taktiež, ktoré žijem práve teraz. No vo všetkých tých obrazoch času vnímam jednu podstatnú sféru – mamu. Práve ona je tou jedinou, ktorá v priestoroch, hoc pre myseľ dávno zabudnutých, stále bola, ktorá je, a pri ktorej dúfam, že aj naveky bude súčasťou toho môjho, jednoduchého bytia.
Rád by som sa pozastavil pri slovách klasika: „Omnium rerum principia parva sunt.“ Teda: „Začiatky všetkých vecí sú malé.“ Spomínate si na čas, keď ste vy boli tými malými stvoreniami? Keď všetko vo vás prebúdzalo zvedavosť a nadšenie po objavovaní? No zrazu prišlo čosi, čo vám ublížilo, zranilo vás. Nevideli ste nič cez potoky sĺz, ktoré kľukato stekali po bledých lícach. Zrazu sa pri vás ktosi zastavil. Zobral vás na ruky a všetka bolesť ihneď pominula. Zaplavilo vás zvláštne šťastie, ktoré autor slovami nedokáže popísať.
Láska jedinej matky by dokázala spasiť svet a jej slzy by priniesli mier tisíckam generácií. Možno si hovoríte, kto je tá matka? Ktorá mama v sebe má takú moc? Myslím, že každá. Vo všetkých matkách sa skrýva moc obetavej lásky, ktorá vládne žezlom ľútostivých sĺz. Kto iný, ak nie matka, dokáže bez slov, len svojím vlastným objatím vypovedať viac, ako básnik píšuci svoj ľúbostný debut? Kto iný, ak nie matka, dokáže svojimi slzami v očiach roztopiť aj to najchladnejšie srdce? Častokrát v našich životoch hľadáme hrdinov do našich príbehov. Hľadáme činy nadľudských rozmerov, o ktorých by sa rozprávalo po mnoho generácií. Hľadáme až príliš často a pritom si ani neuvedomujeme, že tých skutočných hrdinov, respektíve hrdinky máme hneď za naším chrbtom. Je to mama, ktorá obetuje všetko čo má, len aby bolo dostatok pre jej dieťa. Je to mama, ktorá ošetrí rany, ktorá napomenie a ktorá stojí pri nás, nielen v časoch úspechu a slávy, ale aj v časoch pádov, neúspechov či sklamaní.
O našich mamách by nejeden dokázal napísať knihu. No myslím si, že sa všetci zhodneme na tom, že všetky slová sú pri slove mama úplne zbytočné. A viete prečo? Vari existuje na tomto svete jazyk, ktorý by poňal všetku tú jedinečnosť a majestátnosť tých najvľúdnejších osôb, akými sú práve naše mamy?
Autor článku: bývalý žiak Sebastián Lukáč
Autor fotografií: Mgr. Slavomíra Lukáčová